História bižutérie

Pridané 09.06.2017

Pôvod slova bižutéria je z francúzskeho bijou (klenot, šperk, poklad), bijouterie (klenotníctvo, šperky), bijouterie fantaisie (bižutéria). Angličtina má pre ňu názov costume (coctail) jewelry.

 

Šperky zo zubov a z rohoviny si ľudia vyrábali už pred 40 000 rokmi. V nasledujúcich tisícročiach sa šperky vyrábali hlavne z drahých kameňov a kovov.

Egypťania v 3. tisícročí p. n. l. začali používať na výrobu šperkov aj farebné sklo, prvú náhradu drahých kameňov. V staroveku a stredoveku boli šperky atribútmi statusu, v Egypte sa nimi aj platilo.

V stredovekej Európe dokonca zákony zakazovali bežným ľuďom nosiť šperky zo zlata a drahokamov, tak nosili rôzne imitácie. Ako prví v Európe začali sklenené koráliky vyrábať Kelti, a od 9. storočia aj obyvatelia Veľkej Moravy.

 

 

Výrobu imitácií perál, poznali Taliani už v roku 1300. Sklenené perly začal vo Francúzsku vyrábať Maurice Jacquin v roku 1680. V 17. storočí už boli šperky s falošnými perlami, sklenenými korálikmi a emailom (smaltom) akceptované na denné nosenie.

Koncom 17. storočia sa väčšina bižutérie vyrábala v Paríži. Od roku 1734 produkoval najkvalitnejšiu bižutériu Georges Strass. Za Napoleona sa výrobcovia šperkov rozdelili na joailliers - ktorí robili drahocenné šperky, a bijoutiers - ktorí používali lacnejšie materiály.

Japonec Kokichi Mikimoto koncom 19. storočia objavil, ako umelo pestovať perly, ktoré boli ideálne na lacnejšiu bižutériu.

V súčasnosti sa na výrobu bižutérie vo veľkej miere využíva napr. syntetická živica, akryl, sklo, kov, keramika, stále sú aktuálne aj prírodné kamene a podobné materiály ako v minulosti. Kvalitná bižutéria neobsahuje nikel, má antialergickú povrchovú úpravu a nevyvoláva alergické reakcie.